John D. Rockefeller

Trestom za sebecký pokus vynútiť si od sveta živobytie bez toho, aby človek prispel k pokroku či šťastiu ľudstva, býva zvyčajne jeho vlastný neúspech.

Hľadať, podporovať alebo vytvárať niečo nové si vyžaduje kvalitnejšiu myseľ, než len kráčať po vyšliapaných chodníkoch overeného úspechu.

Podniky, ktoré verejnosť potrebuje, sa oplatia. Podniky, ktoré nie sú potrebné, zlyhajú – a majú zlyhať.

Najúspešnejším bude ten, kto svetu poskytne najväčšiu službu.

Nech je tvojou prvou myšlienkou: Kam zapadnem tak, aby som bol vo svete práce najužitočnejší?

Človek, ktorý si všetko svoje dobročinné konanie necháva na nedeľu, je pre inštitúcie krajiny slabou oporou.

Najlepšia filantropia – pomoc, ktorá prináša najviac dobra a najmenej škody – nie je to, čo sa zvyčajne nazýva almužna. Je to starostlivo zvážená investícia úsilia, času či peňazí do rozvoja dostupných zdrojov, ktorá dáva ľuďom prácu za spravodlivú mzdu a otvára príležitosť na pokrok tam, kde predtým neexistovala.

Bolo by najužším a podľa mňa aj najmalichernejším pohľadom domnievať sa, že dobré skutky spočívajú predovšetkým v priamom rozdávaní peňazí.

Keď pozorujem bohatých ľudí, vidím len jeden spôsob, ako môžu za minuté peniaze získať skutočnú protihodnotu – vypestovať si vzťah k darcovstvu tam, kde peniaze prinesú účinok, ktorý poskytne trvalé zadosťučinenie.

Naozaj bohatí ľudia sú úplne rovnakí ako my ostatní – a ak im vlastníctvo peňazí prináša potešenie, pochádza to z toho, že vďaka nim môžu urobiť niečo, čo poteší aj niekoho iného než len ich samých.