Jocko Willink

Najdôležitejšie zo všetkého bolo, že veril, že víťazstvo je možné.

Vodca je naozaj a v konečnom dôsledku zodpovedný za všetko.

Každý veliteľ v boji musí byť pokorný, alebo bude pokorený.

Neprijímam, že som taký, aký som, a že práve „takým“ som odsúdený zostať.

Ak je stres niečo, čo dokážeš ovládať, a neovládaš ho, je to nedostatok disciplíny a nedostatok zodpovednosti.

Nech sú vodcovia akokoľvek agresívni, musia si dávať pozor, aby sa nehnali „do vlastnej záhuby“ len preto, že ich inštinkt velí konať.

Nemohli sa pýtať: „Čo mám robiť?“ Namiesto toho museli povedať: „Toto urobím.“

Takéto koncepty sú jednoduché, no nie ľahké.

Zostať o krok vpred bráni vodcovi, aby ho tlak zahltil, a umožňuje mu rozhodovať sa rýchlejšie a rozhodnejšie.

Ak sa ale pustíš do toho a urobíš, čo je v tvojich silách, buď vyhráš, alebo sa niečo naučíš.