Jean-Paul Sartre

Človek nemôže chcieť, kým najprv nepochopí, že sa musí spoliehať iba sám na seba; že je sám, opustený na zemi uprostred svojich nekonečných zodpovedností, bez pomoci, bez iného cieľa než toho, ktorý si sám stanoví, bez iného osudu než toho, ktorý si sám na tejto zemi vyková.

Vo svete si človek musí vytvoriť vlastnú podstatu: práve tým, že sa doň vrhne, trpí v ňom, zápasí v ňom, sa postupne definuje.

Som človek, Jupiter, a každý človek si musí vynájsť vlastnú cestu.

Čo je mi po Jupiterovi? Spravodlivosť je ľudská vec, a nepotrebujem, aby ma jej učil boh.

Slobodný človek je ako prašivá ovca v stáde. Nakazí mi celé kráľovstvo a zničí moje dielo.

Musíš sa báť, syn môj. Presne tak sa z človeka stáva čestný občan.

Áno, som taký slobodný. A aká nádherná neprítomnosť je moja duša.

Niektorí ľudia sa narodia odhodlaní konať: nemajú na výber, boli vrhnutí na cestu, a na jej konci ich čaká čin, ich čin.

Bolestné tajomstvo bohov a kráľov je, že ľudia sú slobodní. Sú slobodní, Aigistos. Ty to vieš, ale oni nie.

Keď sloboda raz vybuchne v duši človeka, bohovia proti nemu nič nezmôžu.