Jean-Paul Sartre

Peklo, to sú tí druhí.

Ten druhý je nevyhnutný pre moju existenciu, a rovnako nevyhnutný pre akékoľvek poznanie, ktoré môžem mať sám o sebe.

Človek nie je ničím iným než tým, čo si predsavzal, existuje len natoľko, nakoľko sa uskutočňuje, je teda iba súčtom svojich činov, iba tým, čím je jeho život.

Život nemá zmysel sám osebe vopred daný... Je len na tebe, aby si mu zmysel dal.

Nemôžem urobiť slobodu svojím cieľom, ak zároveň neurobím svojím cieľom aj slobodu druhých.

Slobodu chceme pre slobodu samu, v konkrétnych okolnostiach a skrze ne.

Kvietizmus je postoj ľudí, ktorí hovoria: "nech urobia druhí to, čo ja nedokážem."

Ak Boh neexistuje, potom je naozaj všetko dovolené, a človek je v dôsledku toho opustený, pretože nenachádza nič, o čo by sa mohol oprieť, ani v sebe, ani mimo seba.

Čo tým myslíme, keď hovoríme, že existencia predchádza esenciu? Myslíme tým, že človek najprv existuje, stretáva sám seba, vynára sa vo svete - a definuje sa až potom.

Skutočný optimizmus začína zúfalstvom: optimizmus človeka, ktorý nič neočakáva, ktorý vie, že nemá žiadne práva a nič mu nepatrí, a ktorý sa teší z toho, že sa spolieha iba sám na seba a koná sám pre dobro všetkých.