Jane Austenová

Žijeme doma, tichí a obmedzení, a naše city nás užierajú.

Nemôžem už počúvať mlčky. Musím k vám prehovoriť takými prostriedkami, aké mám po ruke. Prebodávate mi dušu. Som napoly agónia, napoly nádej.

V mladosti ju prinútili k rozvážnosti, romantiku sa naučila, keď dospievala: prirodzené pokračovanie neprirodzeného začiatku.

Muži mali oproti nám všetky výhody pri rozprávaní vlastného príbehu. Vzdelanie bolo ich v oveľa vyššej miere; pero mali v rukách oni.

Jediná výsada, ktorú si nárokujem pre svoje pohlavie (nie je veľmi závideniahodná, nemusíte po nej túžiť), je milovať najdlhšie, keď už život alebo nádej pominuli.

Nemohli existovať dve srdcia tak otvorené, takéto zhodné vkusy, takéto súzvučné city, takéto milované tváre.

Vždy si zaslúžim to najlepšie zaobchádzanie, pretože nikdy neprijmem žiadne iné.

Mužovi je vždy nepochopiteľné, že žena niekedy odmietne ponuku na sobáš.

Ľudská povaha je tak naklonená tým, ktorí sú v zaujímavých situáciách, že o mladom človeku, ktorý sa buď ožení, alebo zomrie, sa isto hovorí láskavo.

Hlúposti prestávajú byť hlúposťami, ak ich robia rozumní ľudia drzým spôsobom.