James Joyce

Naša civilizácia, ktorú nám zanechali divokí dobrodruhovia, jedáci mäsa a lovci, je taká plná zhonu a boja, taká zaneprázdnená mnohými vecami, ktoré možno nemajú žiadny význam, že nemôže nevidieť čosi slabé v civilizácii, ktorá sa usmieva, keď odmieta robiť z bojiska skúšku dokonalosti.

Všetko je premenlivé okrem viery v dušu, ktorá všetko mení a napĺňa ich premenlivosť svetlom. A hoci sa zdá, že ma tu vyhnali z krajiny ako neveriaceho, nenašiel som dosiaľ človeka s vierou, ako je moja.

Krása, žiara pravdy, je milostivá prítomnosť, keď predstavivosť intenzívne nazerá pravdu vlastného bytia alebo viditeľného sveta, a duch, ktorý vychádza z pravdy a krásy, je svätý duch radosti. Toto sú skutočnosti a len ony dávajú a udržiavajú život.

Každá doba musí hľadať svoje opodstatnenie vo svojej poézii a filozofii, lebo v nich ľudská myseľ, keď hľadí dozadu alebo dopredu, dosahuje večný stav.