J. D. Salinger

Manželia sú tu, aby si navzájom slúžili. Pozdvihovať, pomáhať, učiť, posilňovať sa navzájom, ale predovšetkým slúžiť. Vychovávať deti čestne, s láskou a s odstupom. Dieťa je hosť v dome, ktorého treba milovať a rešpektovať – nikdy nevlastniť, lebo patrí Bohu.

Mám jazvy na rukách od dotykov s určitými ľuďmi.

Ľudský hlas sa sprisahal, aby znesvätil všetko na Zemi.

Aké je to hrozné, keď poviete „milujem ťa“ a osoba na druhom konci zakričí späť „Čo?“

Som akýsi paranoik naopak. Podozrievam ľudí, že sa sprisahali, aby ma urobili šťastným.

Jediná starosť umelca je mieriť na nejakú dokonalosť, a to podľa vlastných pravidiel, nie podľa pravidiel niekoho iného.

Náboženský život a všetka muka, ktorá k nemu patrí, je len niečo, čím Boh trestá ľudí, ktorí majú tú drzosť obviňovať Ho, že stvoril škaredý svet.

To, že som tak strašne zvyknutá prijímať hodnoty všetkých ostatných a že mám rada potlesk a keď sa o mne ľudia nadchýnajú, ešte neznamená, že je to správne. Hanbím sa za to. Mám toho dosť. Mám dosť toho, že nemám odvahu byť úplne nik.

Keby som bol Boh, určite by som nechcel, aby ma ľudia milovali sentimentálne. Je to príliš nespoľahlivé.

Básnici si vždy berú počasie tak osobne. Stále vkladajú svoje city do vecí, ktoré žiadne city nemajú.