J. D. Salinger

Je mi jedno, či je to smutné alebo zlé rozlúčenie, ale keď odchádzam z nejakého miesta, rád by som vedel, že odchádzam. Ak nie, cítite sa ešte horšie.

Najviac ma dostane kniha, po ktorej dočítaní si želáte, aby bol jej autor váš skvelý priateľ a mohli ste mu zatelefonovať, kedykoľvek budete chcieť. Lenže to sa až tak často nestáva.

Som najúžasnejší luhár, akého ste kedy v živote videli. Je to hrozné.

Teraz mám sedemnásť a niekedy sa správam, akoby som mal asi trinásť.

Seymour raz povedal, že celý život nerobíme nič iné, len prechádzame z jedného malého kúska Svätej zeme na ďalší.

Nemyslím si, že sa pisateľ niekedy naozaj zbaví svojich starých šafránovožltých kravát. Skôr či neskôr sa podľa mňa objavia v jeho próze a nemôže s tým veľa urobiť.

Čo iné je to než nízka forma modlitby, keď on či ktokoľvek iný preklína všetko? Neverím, že Boh uznáva nejakú formu rúhania. Je to afektované slovo, ktoré vymyslelo duchovenstvo.

Ak z niektorých ľudí nakoniec neurobí luhárov sentiment, urobí z nich ich prirodzene hrozná pamäť.

Naozaj hlboko necítim, že by niekto potreboval nepriestrelný dôvod na citovanie diel autorov, ktorých miluje, ale je vždy príjemné, uznávam, ak ho má.

Pravý básnik si nevyberá látku. Látka si jasne vyberá jeho, nie on ju.