Ivan Krylov

My sme korene stromu, na ktorom prekvitáš. Raduj sa ďalej zo svojej krásy! Ale pamätaj, že medzi nami je ten rozdiel, že každú jeseň staré listy odumrú a každú jar sa narodia nové; ale ak korene raz zahynú, nemôžeš žiť ani ty, ani strom.

Na svete je veľa nepokojných ľudí, stále sa trápia, stále pobehujú sem a tam; všetci sa nad nimi čudujú. Zdá sa, že by vyskočili z vlastnej kože; ale napriek tomu nepostupujú viac než veverička v kolese.

Pravda začne bolieť až vtedy, keď sa nám zamotá svedomie.