Ingmar Bergman

Skutočnosť možno vôbec nie je taká, akou si ju predstavujem. Možno v skutočnosti vôbec neexistuje. Možno existuje iba ako túžba.

Sme citoví analfabeti... Učia nás všetko možné o tele, o poľnohospodárstve na Madagaskare, o druhej odmocnine z pí... ale ani slovo o duši. Sme priepastne nevedomí, pokiaľ ide o nás samých aj o druhých.

Nikto sa nepýta, či je to pravda alebo lož, či si úprimný, alebo len predstieraš. Na takých veciach záleží iba v divadle - a sotva aj tam.

Každý tón hlasu je lož, každé gesto je faloš, každý úsmev je grimasa.

Neviem, či je láska dôkazom Božej existencie, alebo či je láska sama Bohom.

Môžem ti dať iba náznak vlastnej nádeje. Je ním poznanie, že láska existuje ako niečo skutočné v ľudskom svete.

Rytier: Dnes ráno ma navštívila Smrť. Hráme spolu šach.

Ale cíť, až do úplného konca, triumf toho, že si nažive!

Robíme si modlu z vlastného strachu a tú modlu nazývame Bohom.

Viera je muka, vedel si to? Je to ako milovať niekoho, kto je tam vonku v tme, no nikdy sa neukáže, nech naň voláš akokoľvek hlasno.