Ingmar Bergman

Vo svete tam vonku som sa vždy cítil osamelý. Preto som utiekol do filmovej tvorby, hoci aj pocit spolupatričnosti je iba ilúzia.

Najdôležitejšie v živote je dokázať nadviazať kontakt s druhým človekom. Inak si mŕtvy, tak ako je dnes mŕtvych tak veľa ľudí.

Život má presne takú hodnotu, akú mu človek sám dá.

Najviac mi chýba práca so Svenom Nykvistom, možno preto, že nás oboch úplne pohlcovali otázky svetla.

Iba ten, kto je dobre pripravený, má vôbec šancu improvizovať.

Neviem povedať, prečo sa tento film napokon zrodil. Viem však, že dôležité je použiť sám seba - zároveň ako strom aj ako sekeru. Napokon, to je všetko, čo mám.

Každý umelec, ktorý vytvára intenzívne stvárnenia vlastných problémov a verí, že sú dôležité nielen pre neho, ale aj pre druhých, musí použiť seba samého.

Teraz, keď je Boh preč, cítim, že toto všetko patrí mne: úcta k životu, pokora pred mojím bezvýznamným osudom a láska k ostatným deťom, ktoré sa boja, ktoré sú choré, ktoré sú kruté.

Verím, že každá ľudská bytosť v sebe nesie vlastnú svätosť, ktorá patrí do ríše tejto zeme; neexistujú preto žiadne nadprirodzené vysvetlenia.

Starnúť je ako liezť na horu: čím vyššie sa dostaneš, tým viac sily potrebuješ, ale tým ďalej vidíš.