Immanuel Kant

Je také pohodlné byť nesvojprávny! Ak mám knihu, ktorá myslí za mňa, duchovného pastiera, ktorý mi slúži namiesto svedomia, a lekára, ktorý za mňa posudzuje moju stravu, nepotrebujem sa vôbec namáhať. Nepotrebujem myslieť, ak len môžem platiť; iní už namáhavú prácu prevezmú za mňa.

Osvietenstvo je vystúpenie človeka z jeho vlastnou vinou spôsobenej nesvojprávnosti. Nesvojprávnosť je neschopnosť používať svoj vlastný rozum bez vedenia niekoho iného. Túto nesvojprávnosť si človek spôsobuje sám vtedy, keď jej príčinou nie je nedostatok rozumu, ale nedostatok odhodlania a odvahy použiť ho bez cudzieho vedenia. Sapere aude! Maj odvahu použiť vlastný rozum! – to je teda heslo osvietenstva.

Úprimne priznávam, že práve pripomenutie si Davida Huma bolo tým, čo ma pred mnohými rokmi prvýkrát vytrhlo z dogmatickej driemoty a dalo celkom iný smer môjmu bádaniu v oblasti špekulatívnej filozofie.

Klamstvom človek zahadzuje a takpovediac ničí svoju dôstojnosť ako človeka.

Náboženstvo je pre svojich vyznávačov príliš dôležitou vecou na to, aby bolo predmetom výsmechu. Ak upadajú do absurdít, zaslúžia si skôr súcit než výsmech.

Túžba hovoriť s Bohom je absurdná. Nemôžeme hovoriť s niekým, koho nechápeme – a Boha nechápeme; môžeme v neho iba veriť.

Vedy, ktoré nemajú spojenie so životom, sú mŕtve.

Dve veci ma napĺňajú úžasom: hviezdna obloha nado mnou a morálny zákon vo mne.

Človek je stvorenie, ktoré, ak žije medzi inými svojho druhu, potrebuje pána.

Zákon nie je nič iné ako obmedzenie slobody.