Immanuel Kant

Kto sa však sám urobí červom, nemôže sa potom sťažovať, že ho niekto pošliape.

Aj keby sa občianska spoločnosť so súhlasom všetkých svojich členov mala rozpustiť, posledný vrah, ktorý zostal vo väzení, by musel byť najprv popravený, aby sa každému dostalo, čo si jeho skutky zaslúžia, a aby na ľude nezostala krvná vina za to, že na tomto potrestaní netrval.

Aj filozofi budú chváliť vojnu ako niečo, čo zošľachťuje ľudstvo, pričom zabúdajú na Gréka, ktorý povedal: vojna je zlá tým, že plodí viac zlých ľudí, než ich usmrcuje.

Všeobecné a trvalé nastolenie mieru netvorí len časť, ale celý konečný účel a zmysel náuky o práve, nazeranej v medziach rozumu.

Čokoľvek si človek okrem dobrého životného počínania namýšľa, že môže urobiť, aby sa zapáčil Bohu, je iba náboženský blud a klamné uctievanie Boha.

Morálka nie je vlastne náukou o tom, ako sa máme urobiť šťastnými, ale ako sa máme stať hodnými šťastia.

Nevyspytateľná múdrosť, vďaka ktorej existujeme, si nezasluhuje o nič menšiu úctu v tom, čo nám odopiera, než v tom, čo nám dopriala.

Dve veci napĺňajú myseľ vždy novým a rastúcim obdivom a úctou, čím častejšie a vytrvalejšie sa nad nimi zamýšľam: hviezdne nebo nado mnou a mravný zákon vo mne.

Všetky záujmy môjho rozumu, tak špekulatívne, ako aj praktické, sa spájajú v týchto troch otázkach: Čo môžem vedieť? Čo mám robiť? V čo smiem dúfať?

Je totiž krajne absurdné očakávať od rozumu osvietenie, a pritom mu vopred predpisovať, na ktorú stranu sa má prikloniť.