Hannah Arendtová

Klišé, ustálené frázy, lipnutie na konvenčných, štandardizovaných kódoch vyjadrovania a správania majú spoločensky uznanú funkciu chrániť nás pred realitou.

Problémom lži a klamania je, že ich účinnosť závisí celkom od jasnej predstavy o pravde, ktorú klamár a podvodník chce skryť. V tomto zmysle má pravda, aj keď sa vo verejnosti neprosadí, neodstrániteľnú prednosť pred všetkými lžami.

Revolucionári nerobia revolúcie! Revolucionári sú tí, ktorí vedia, kedy moc leží na ulici a kedy ju môžu zdvihnúť. Ozbrojené povstanie samo osebe ešte nikdy neviedlo k revolúcii.

Najväčšie zlo, aké sa páchá, je zlo, ktoré páchajú nikto, teda ľudské bytosti, ktoré odmietajú byť osobami.

Problém s Eichmannom spočíval práve v tom, že mnohí boli ako on a že tí mnohí neboli ani zvrátení, ani sadistickí, ale boli a stále sú hrozivo a desivo normálni.

Poučenie z takýchto príbehov je jednoduché a dosiahnuteľné pre každého. Politicky povedané, je to, že v podmienkach teroru väčšina ľudí vyhovie, ale niektorí nie – rovnako ako poučenie z krajín, ktorým bolo navrhnuté konečné riešenie, je to, že „sa to mohlo stať“ vo väčšine miest, ale nestalo sa to všade. Ľudsky povedané, nič viac sa nevyžaduje a nič viac sa nedá rozumne žiadať, aby táto planéta zostala miestom vhodným pre ľudské bývanie.

Zlo v Tretej ríši stratilo vlastnosť, podľa ktorej ho väčšina ľudí spoznáva – vlastnosť pokušenia.

Čím dlhšie ho človek počúval, tým zjavnejšie bolo, že jeho neschopnosť hovoriť úzko súvisí s neschopnosťou myslieť, a to myslieť z hľadiska niekoho iného.

V skutočnosti je oveľa ľahšie konať v podmienkach tyranie než myslieť.

Človek nemôže byť slobodný, ak nevie, že podlieha nevyhnutnosti, pretože jeho sloboda sa vždy získava v jeho nikdy celkom neúspešných pokusoch oslobodiť sa od nevyhnutnosti.