František Palacký

Slovom, ústava je len uskutočnením známej a večnej zásady všetkého práva i všetkej spravodlivosti vo štáte: čo si neželáš, inému nerob.

V slobodnom ústavnom štáte platia zákony pre všetkých občanov rovnako; čo je právom jednému, musí byť právom aj druhému, a nikto nesmie byť vylúčený zo zákona a zo všeobecného práva.

Čím bola v 16. a 17. storočí idea cirkvi a náboženstva, tým je nášmu veku idea národnosti.

My Slovania sa na to budeme pozerať s úprimnou bolesťou, ale bez bázne. Boli sme pred Rakúskom, budeme aj po ňom!

Ak budú Nemci a Maďari vymeriavať Slovanom mieru práva, pokiaľ ide o ich národnosť, ako potom bude môcť byť v Rakúsku ešte reč o rovnoprávnosti národov a rovnej spravodlivosti ku všetkým?

Zabúdate na zásadu rakúskych panovníkov, že len spravodlivosť môže byť trvalým základom ríše!

Vek pravdy siaha nad vek vesmíru: len lož sa zjavuje vždy nová, lebo zakaždým zomiera v okamihu, len čo je poznaná.

Slovan je a bude neprekonateľný, pokiaľ sa heslo spojenia slobody a svornosti bude ozývať v jeho srdci.

Sloboda, ktorú si teraz žičíme, nie je hosť nový a nevídaný medzi nami, nie je štep prinesený k nám z cudziny: je to strom samorastený na domácej pôde našej, je to pôvodné a prvorodené dedičstvo našich dávnych otcov.

Je to cit slobody, cit bratskej lásky a svornosti, ktorý nás spája na tomto mieste.