Esther Perel

Dnes je naša sexualita otvoreným osobným projektom; je súčasťou toho, kým sme, je identitou, už nie je len niečím, čo robíme.

Keď bolo manželstvo ekonomickým usporiadaním, nevera ohrozovala našu ekonomickú istotu. Dnes je manželstvo romantickým usporiadaním a nevera ohrozuje našu citovú istotu.

Monogamia je dodnes predvoleným nastavením, ktoré stojí na predpoklade – nech je akokoľvek nereálny – že ak naozaj milujete, nemali by ste už túžiť po nikom inom.

Telo v sebe často nesie citové pravdy, ktoré slová príliš ľahko obchádzajú.

Kedysi sme boli neverní, pretože manželstvo nemalo prinášať lásku a vášeň. Dnes sme neverní, pretože manželstvo nedokáže naplniť lásku, vášeň a nerozdelenú pozornosť, ktoré sľubovalo.

Teória o „symptóme" hovorí toto: nevera nás len upozorňuje na existujúci problém – buď v narušenom vzťahu, alebo v narušenom človeku.

Najlepšie myšlienky zriedka vznikajú v jednej osamelej mysli, skôr sa rozvíjajú v sieťach zvedavých a tvorivých mysliteľov.

Ľudia majú sklon hľadať veci tam, kde sa hľadajú najľahšie, nie tam, kde je pravdepodobnejšie, že ich naozaj nájdu.

Napriek päťdesiatpercentnej rozvodovosti prvých manželstiev a šesťdesiatpäťpercentnej pri tých druhých, napriek zarážajúcej frekvencii nevier, napriek tomu, že monogamia je loď, ktorá sa potápa rýchlejšie, než ju ktokoľvek dokáže vyčerpávať, sa naďalej držíme trosiek s absolútnou vierou v ich pevnosť.

Vo svojej praxi stretávam páry, ktoré už nečakajú na pozvanie do vnútorného sveta svojho partnera, ale rovno požadujú vstup, akoby mali nárok na neobmedzený prístup k súkromným myšlienkam tých, ktorých milujú.