Carl Gustav Jung

Ako môžem byť skutočný, ak nevrhám tieň? Musím mať aj svoju temnú stránku, ak mám byť celistvý.

Nesmieme však zabúdať, že len máloktorí ľudia sú umelcami života; že umenie žiť je tým najvznešenejším a najvzácnejším zo všetkých umení.

Medzi všetkými mojimi pacientmi v druhej polovici života – teda staršími ako tridsaťpäť rokov – nebol jediný, ktorého problém by v konečnom dôsledku nespočíval v hľadaní náboženského postoja k životu.

Žiadna psychická hodnota nemôže zmiznúť bez toho, aby ju nahradila iná, rovnako intenzívna.

Každý civilizovaný človek, nech je jeho vedomý vývoj akýkoľvek, zostáva v hlbších vrstvách svojej psychiky stále archaickým človekom.

Starnúci ľudia by mali vedieť, že ich život sa už nerozvíja a nestúpa, ale že neúprosný vnútorný proces vynucuje jeho zmenšovanie.

Zdá sa, že zmysel a účel problému nespočíva v jeho riešení, ale v tom, že naň neustále pracujeme.

Veľké rozhodnutia ľudského života spravidla oveľa viac súvisia s pudmi a inými tajomnými nevedomými faktormi než s vedomou vôľou a dobre mienenou rozumnosťou.

Všetko totiž závisí od toho, ako sa na veci pozeráme, nie od toho, aké sú samy osebe. Najmenšia vec, ktorá má zmysel, má v živote väčšiu cenu než tá najväčšia, ktorá zmysel nemá.

Stretnutie dvoch osobností je ako kontakt dvoch chemických látok: ak nastane akákoľvek reakcia, obe sa premenia.