Baruch Spinoza

Nepokladám za nevyhnutné pre spásu poznať Krista podľa tela; no pokiaľ ide o večného Syna Božieho, teda večnú múdrosť Božiu, ktorá sa prejavila vo všetkých veciach, a predovšetkým v ľudskej mysli, a nadovšetko v Ježišovi Kristovi, vec sa má úplne inak.

Medzi náboženstvom a poverou robím ten zásadný rozdiel, že povera je založená na nevedomosti, kým náboženstvo na poznaní.

Zjavenie Božie možno preukázať jedine múdrosťou učenia, nie zázrakmi, teda inými slovami – nie nevedomosťou.

Moje presvedčenie o Bohu sa značne líši od toho, ktoré bežne zastávajú dnešní kresťania. Ja totiž zastávam názor, že Boh je príčinou všetkých vecí, ktorá v nich zotrváva, nie taká, ktorá by ich presahovala. Hovorím, že všetky veci sú v Bohu a hýbu sa v Bohu.

Kto rozjíma o ľudskej predstavivosti a účinkoch citov, ten sa takýmto predstavám len zasmeje.

Keby som mal o duchoch takú jasnú predstavu, akú mám o trojuholníku alebo kruhu, neváhal by som ani chvíľu tvrdiť, že ich stvoril Boh; no keďže predstava, ktorú o nich mám, je rovnaká ako predstavy, ktoré si moja fantázia vytvára o harpyjách, gryfoch či hydrách, nemôžem ich považovať za nič iné než sny.

Medzi konečným a nekonečným niet porovnania; rozdiel medzi Bohom a najväčšou a najdokonalejšou stvorenou vecou nie je o nič menší než rozdiel medzi Bohom a najmenšou stvorenou vecou.

Dokonalosť a nedokonalosť sú mená, ktoré sa príliš nelíšia od mien krása a škaredosť.

Krása, milý pane, nie je ani tak vlastnosťou pozorovaného predmetu, ako skôr účinkom v tom, kto ho pozoruje.

Božia vôľa je večná a nikdy nebola ľahostajná; preto je svet nevyhnutným dôsledkom božskej prirodzenosti.