Aristoteles

Zďaleka najväčšou vecou je ovládať metaforu.

Poézia je filozofickejšia a vážnejšia než dejepis.

Úlohou básnika nie je opisovať to, čo sa skutočne stalo, ale to, čo by sa mohlo stať, teda to, čo je možné podľa pravdepodobnosti alebo nutnosti.

Celok je to, čo má začiatok, stred a koniec.

Tragédia je napodobením deja vážneho a uzavretého, ktoré prostredníctvom súcitu a strachu privodzuje očistenie (katarziu) týchto citov.

Komédia je napodobením ľudí, ktorí sú v istom zmysle horší, než sme my, no nie v každej chybe, iba pokiaľ ide o to, čo je smiešne.

Boh hýbe svetom tak, ako milovaný hýbe milujúcim – sám pritom zostáva nehybný.

Celok je čosi iné než iba súčet svojich častí.

Je nemožné, aby to isté zároveň patrilo a nepatrilo tomu istému, v tom istom zmysle.

Filozofia sa právom nazýva vedou o pravde.