Albert Camus

Vedomie, že niektoré noci, ktorých sladkosť pretrváva, sa budú vracať na zem a k moru aj potom, čo tu už nebudeme – áno, to nám pomáha zomrieť.

Prijatie absurdity všetkého okolo nás je jeden krok, nevyhnutná skúsenosť: nesmie sa stať slepou uličkou. Prebúdza vzburu, ktorá sa môže stať plodnou.

Niet lásky k životu bez zúfalstva zo života.

V hlbinách zimy som napokon zistil, že vo mne je nepremožiteľné leto.

O pravdivosti myšlienky sa nerozhoduje podľa toho, či je pravicová, alebo ľavicová.

Každá mylná myšlienka napokon skončí v krvi, no vždy ide o krv druhých. To vysvetľuje, prečo si niektorí naši myslitelia môžu dovoliť hovoriť čokoľvek.

Človek sa nezaobíde bez krásy, a práve to sa naša doba tvári, že chce prehliadať.

Obraciame sa chrbtom k prírode; hanbíme sa za krásu.

Vyhnali sme krásu; Gréci za ňu chytili do rúk zbrane.

Možno nedokážeme zabrániť tomu, aby bol tento svet svetom, v ktorom sa mučia deti. No môžeme znížiť počet mučených detí.