„Obraciame sa chrbtom k prírode; hanbíme sa za krásu.“

Príroda neponúka nič, čo by sa dalo nazvať vlastníctvom jedného človeka skôr než druhého; v prírode patrí všetko všetkým.

Príroda si vystačí s málom; a ak si vystačí ona, vystačím si aj ja.

Príroda dáva všetko, bez výhrad, a nič tým nestráca; človek, ktorý sa všetkého chytá, stráca všetko.

V Andách, keď stojíš sám na vrchole hory a hľadíš na tú nesmiernosť, na to, aká je obrovská, si nedokážeš predstaviť, aká je to veľkosť a aký maličký sa pritom cítiš.

Rieky sú cesty, ktoré sa pohybujú a vezú nás tam, kam sa chceme dostať.

Bez zamračených mrakov a bleskov by vinič spálilo usmievavé slnko.