„Tu je moje tajomstvo. Je veľmi jednoduché: dobre vidno len srdcom. Podstatné je očiam…“

Ach, v mojom divokom srdci nocuje bez strechy nad hlavou nepominuteľnosť.

Ale oči sú slepé. Treba hľadať srdcom.

A hľa, hlas sa ozval po tretí raz: „Navrať sa, odkiaľ si vyšiel, do domu svojho srdca a zatvor za sebou dvere.“

Moja filozofia je filozofiou srdca, nie rozumu, a oddávam sa napríklad tým pocitom o večnosti, ktoré prichádzajú prirodzene pri lôžku milovaného dieťaťa, ktoré vydychuje naposledy. V týchto najvyšších chvíľach je niečo v hĺbke našich duší, čo nám hovorí, že svet môže byť viac než len kombinácia javov vlastných mechanickej rovnováhe vzniknutej z chaosu prvkov jednoduchým postupným pôsobením síl hmoty.

Siedma pečať je jedným z mála filmov, ktoré sú mi naozaj blízke srdcu... Považujem ho za vyrovnaný, silný a živý.

Chcem sa vyspovedať, ako najlepšie viem, no moje srdce je prázdne. Prázdnota je zrkadlo. Vidím v nej svoju tvár a cítim odpor a hrôzu.