„Keby si nikdy nikoho neodsúdil, nikdy by si nikomu nemusel odpúšťať.“

Ľudia často zahynú pri požiaroch alebo núdzových pristátiach, pretože sa snažia uniknúť rovnakými dverami, ktorými vošli.

Veci, ktoré sa nám nepáčia, sa nám stále nepáčia - iba prestaneme byť s nimi vo vojne. A keď sa vojna skončí, môže začať zmena.

Perfekcionistický, všetko alebo nič postoj premieňa každý neúspech na katastrofu, na útok na samotnú hodnotu človeka. Ich pocit vlastnej hodnoty tým nevyhnutne trpí, keď sa ich hľadanie chýb obráti dovnútra.

Keď sa nám nepodarí dosiahnuť žiadaný výsledok, často si z tejto skúsenosti odvodíme presvedčenie, že nemáme kontrolu nad svojím životom ani nad niektorými jeho časťami. Také myslenie vedie k zúfalstvu.

Človek je len tvor plný omylu, prirodzeného a nezmazateľného. Nič mu neukazuje pravdu. Všetko ho klame.

Rebrík z našich vlastných nerestí si robíme vtedy, keď ich pošliapeme.