„Príklad slečny Helen Kellerovej ukazuje, že vzdelávanie je možné, pokiaľ dokáže prebiehať…“

Dôležitou vlastnosťou učiaceho sa stroja je, že jeho učiteľ často do veľkej miery netuší, čo sa v ňom vlastne odohráva, hoci do istej miery predsa dokáže predpovedať správanie svojho žiaka.

Naučené procesy neprinášajú stopercentnú istotu výsledku; keby ju prinášali, nedalo by sa ich odnaučiť.

Detský mozog je zrejme čosi ako zošit, aký si človek kúpi v papiernictve - pomerne málo mechanizmu a veľa prázdnych stránok.

Ak mám vo vzťahu k druhým podporovať ich osobný rast, musím rásť aj ja sám – a hoci je to často bolestivé, je to zároveň obohacujúce.

Zdá sa mi, že čokoľvek, čo možno naučiť druhého, je pomerne bezvýznamné a má malý alebo žiadny podstatný vplyv na správanie.

Ďalším spôsobom učenia je pre mňa vyjadriť vlastné neistoty, pokúsiť sa objasniť si svoje otázniky, a tak sa priblížiť k významu, ktorý moja skúsenosť v skutočnosti má.