Keď začneme druhých prosiť, aby nám zopakovali, čo od nás počuli, môže nám to najprv pripadať trápne a nezvyčajné, pretože takéto žiadosti sa kladú len zriedka. Keď zdôrazňujem, aké dôležité je vedieť si vyžiadať spätné zopakovanie, ľudia často vyjadrujú obavy. Boja sa reakcií typu: „Čo si o mne myslíte – že som hluchý?" alebo „Nechajte si tie svoje psychologické hry." Aby sme takýmto reakciám predišli, môžeme druhým vopred vysvetliť, prečo ich niekedy poprosíme, aby nám zopakovali naše slová. Jasne im povieme, že netestujeme ich schopnosť počúvať, ale overujeme si, či sme sa vyjadrili zrozumiteľne. Ak by však poslucháč odpovedal: „Počul som, čo ste povedali, nie som hlúpy!", máme možnosť sústrediť sa na jeho pocity a potreby a spýtať sa – nahlas alebo v duchu – „Hovoríte, že sa cítite podráždený, pretože chcete, aby sa rešpektovala vaša schopnosť veciam rozumieť?"
Aj pri dozrievaní strapca hrozna, či azda len jediného zrnka, sa Slnko snaží tak účinne, že by nemohlo urobiť viac, ani keby cieľom celého jeho počínania bolo iba dozretie tohto jedného zrnka.