Hľadanie exotického, zvláštneho, nezvyčajného, vzácneho nadobúdalo často podobu pútí, odvrátenia sa od sveta, „cesty na Východ", do inej krajiny alebo k inému náboženstvu. Veľké poučenie, ktoré prinášajú praví mystici, zenoví mnísi, a dnes aj humanistickí a transpersonálni psychológovia, znie: posvätné je v obyčajnom, nachádza sa v každodennom živote, medzi susedmi, priateľmi a rodinou, na vlastnom dvore - a cestovanie môže byť útekom pred stretnutím s posvätným. Toto poučenie sa dá ľahko stratiť. Hľadať zázraky inde je pre mňa spoľahlivým znakom nevedomosti, že všetko je zázračné.