Výroky o odvahe a strachu

Nájsť odvahu byť úprimná o tom, kým si alebo čím prechádzaš, je ako skočiť do hlbokej vody a bojovať o dych, keď ťa zovrie chlad. Nebude to nutne príjemné, ale keď si už vo vode, je to hotové. Čím dlhšie žiješ v úprimnosti, tým jednoduchšie je v nej zotrvať natrvalo.

Príčinou strachu je neznalosť.

Nezáleží na kritikovi; nezáleží na tom, kto poukazuje na to, ako silný muž zaknísal, alebo kde by ten, kto vykonáva skutky, mohol konať lepšie. Zásluha patrí človeku, ktorý je skutočne v aréne, ktorého tvár je zašpinená prachom, potom a krvou; ktorý sa statočne usiluje; ktorý sa mýli, ktorý znova a znova neuspeje, pretože niet úsilia bez chyby a nedostatku; no ktorý sa skutočne snaží vykonať skutky; ktorý pozná veľké nadšenie, veľkú oddanosť; ktorý sa venuje hodnotnej veci; ktorý v najlepšom prípade nakoniec pozná triumf vysokého úspechu, a ktorý v najhoršom prípade, ak zlyhá, aspoň zlyhá pri odvážnom čine, takže jeho miesto nikdy nebude medzi tými chladnými a bojazlivými dušami, ktoré nepoznajú ani víťazstvo, ani porážku.

Naučil som sa teda žiť v neustálej neistote, chvíľu po chvíli, krok za krokom. Žil som, akoby som už bol mŕtvy. Keď nemáte čo stratiť, nič vás neprekvapí a nič vám nezabráni bojovať.

Môžeš po mne strieľať slovami, môžeš ma rezať pohľadom, môžeš ma zabiť svojou nenávisťou, no ja aj tak, ako vzduch, povstanem!