Výroky o mladosti a starobe

Viem, že keď mám 60, mal by som sa snažiť o iné osobné ciele, než mali prioritu, keď som mal 20.

Myslím si, a zdůrazňuju to myslím si, že jak je člověk starší, víc myslí na to, co by se mohlo stát. Před třiceti lety jsem nebyl tak opatrný jako teď.

K hraničnému bodu som sa dostal už pred tromi rokmi. Vtedy som však bol ešte príliš dobrý na to, aby som skončil. Bolo by mi to ľúto. Teraz som so sebou zmierený. Keď som mal osemnásť, bol som rád, že už nemusím chodiť do školy. Nechcel som sa tam vrátiť. Teraz mám tridsaťtri a do cyklistiky sa vrátiť tiež nechcem. Užil som si to, ale stačí.

Ako by sa mladí mohli lepšie naučiť žiť, než okamžitým pokusom žiť?

Tým, že očakávame, že v určitom veku „zostarneme“, si nevedomky vytvárame negatívny cieľový obraz, ktorý potom náš Tvorivý mechanizmus napĺňa.