Prežívam seba ako „ja“, pretože pochybujem, protestujem, vzbúrim sa. Aj keď sa podriadim a cítim porážku, prežívam seba ako „ja“ – ja, porazený. Ale ak si neuvedomujem, že sa podriaďujem alebo vzbúrim, ak ma ovláda anonymná autorita, strácam pocit seba, stávam sa „sa“, súčasťou „to“.
Čo tým myslíme, keď hovoríme, že existencia predchádza esenciu? Myslíme tým, že človek najprv existuje, stretáva sám seba, vynára sa vo svete - a definuje sa až potom.