„Nahradenie strachu odvahou je jednou z kľúčových zložiek toho, aby ťa už nič a nikto…“

Najrýchlejšia cesta zo strachu vedie priamo cezeň.

Perfekcionizmus v jadre nie je o vysokých nárokoch. Je o strachu. Strachu zo zlyhania. Strachu, že budeš vyzerať hlúpo, strachu z chyby, strachu z posudzovania, kritiky a výsmechu. Je to strach, že by mohol platiť jeden jednoduchý fakt: že jednoducho nie si dosť dobrý.

Bezpečie je precenené; riskovanie nás dnes ohrozuje menej než kedykoľvek predtým, a to znamená, že hra na istotu nás skôr len brzdí od vzrušenia zo života plného zmyslu a objavovania.

Kedysi som býval veľký trémista, rokmi to však otupelo.

Kde je strach, tam nie je dokonalá cnosť; taký človek je len akousi polovicou.

Čo kričí v Bykovi Falaridovom, je to, čo cíti muky; no v dokonalom človeku je aj čosi iné - Sebe-zhromaždené, čo nemožno pripraviť o videnie Najvyššieho Dobra.