„Veľké dobro sa vo mne vykonalo týmito krásami prírody, tak hojne rozptýlenými.“

Všetko, čo vidíš, existuje spolu v jemnej rovnováhe.

Dokážete sa pozrieť na kvet bez myslenia?

Prečo by človek nemal spolucítiť s ročnými obdobiami a s náladami a podobami Prírody?

Je dôkazom toho, ako priamo sme s Prírodou späti, že viac-menej spolucítime s počasím a preberáme farbu dňa.

Tvory, ktoré žijú navždy v tme, nemajú oči; a nezanikol by a neopadol by, takpovediac, každý z našich zmyslov vo svete, kde by sa nedal použiť?

Príroda je nekonečná a duša človeka je nekonečná, a pôsobenie a spätné pôsobenie medzi nimi, ktoré nám dáva našu kultúru a civilizáciu, nikdy neustane.