„Napokon naozaj verím, že každý z nás musí nájsť vo svojej práci zmysel. Najlepšia práca…“

A neustále bojujeme a odrezávame byrokraciu, aby sa mohla rozvíjať výskumná kultúra a kultúra neústupného dodávania.

Kým neurobíš jamu, nezasadíš strom, nezaleješ ho a nespravíš, aby prežil, nespravil si nič. Len hovoríš.

Keď chcete vybudovať niečo skvelé, nie je to ľahké. A keď robíte niečo, čo nie je ľahké, nie vždy vás to baví. Nemám rád každý deň svojej práce. Nemyslím si, že každý deň mi prináša radosť, ani to, že radosť musí byť definíciou dobrého dňa.

Začínal som ako umývač riadu, stal som sa pomocníkom čašníka a potom čašníkom. A každú z tých prác som miloval.

Ak odo mňa chcete, aby som sa „správal profesionálne“, poviem vám, že o to nemám záujem. Sedím vo svojej domácej kancelárii v župane. Rovnako ako nezačnem nosiť kravaty, nebudem ani prijímať falošnú zdvorilosť, klamstvá, kancelárske intrigy a chrbtové útoky, pasívnu agresivitu a módne slová. Pretože TO je, k čomu „profesionálne správanie“ vedie: ľudia sa uchyľujú ku všelijakým naozaj nepekným veciam, lebo sú nútení vybíjať svoje bežné pudy neprirodzenými spôsobmi.

Väčšina dobrých programátorov programuje nie preto, že očakáva, že dostane zaplatené alebo získa obdiv verejnosti, ale preto, že ich programovanie baví.