„Niektoré veci ťa v živote rozrežú ako nôž. Keď sa to stane – v tom obnažujúcom okamihu –…“

Existuje bod, v ktorom sa anekdotická skúsenosť stáva pravdou.

Ak sa nad sebou samým zo starých čias trápne zamračíš, je to dobré znamenie. Znamená to, že si vyrástol.

Túžba po viac pozitívnych zážitkoch je sama osebe negatívnym zážitkom. A paradoxne, prijatie vlastného negatívneho zážitku je samo osebe zážitkom pozitívnym.

Všetko hodnotné v živote sa získava prekonaním sprievodnej negatívnej skúsenosti.

Každá skúsenosť je úspechom.

Nikto neopúšťa svoj svet bez toho, aby ho poznačili jeho korene, a bez toho, aby mu v duši ostala prázdnota. Nosíme v sebe spomienku na mnohé tkanivá, seba samých presiaknutých našou históriou, našou kultúrou; spomienku, niekedy roztrúsenú, inokedy ostrú a jasnú, na ulice nášho detstva, nášho dospievania; spomienku na čosi vzdialené, čo sa zrazu vynorí pred nami, v nás – nesmelé gesto, otvorenú dlaň, úsmev stratený v čase a nedorozumení, vetu, jednoduchú vetu, na ktorú možno už zabudol aj ten, kto ju vyslovil. Slovo, o ktoré sme sa tak dlho pokúšali a nikdy sme ho nevyslovili, vždy potlačené zábranami, strachom z odmietnutia – čo v sebe okrem nedostatku sebadôvery skrýva aj odmietnutie riskovať.