„Ľudia ma stretnú a rozplačú sa.“

K čomu mi to pomôže, keď sa o mne bude hovoriť a písať? Len ma to zdržuje od práce.

Bol by som šťastnejší, keby som zostal v anonymite.

Neuspokojíme sa so životom, ktorý máme sami v sebe a vo svojej vlastnej bytosti; túžime žiť predstavovaný život v mysliach druhých.

Pretože potom by som bol dosť. Konečne by to bola pravda. A mohol by som ukončiť toto zúfalé hľadanie niečoho, o čom viem, že ma napokon aj tak nenaplní.

Užívam si svoj život. Sláva ma spočiatku dosť vydesila a stále sú chvíle, keď nie je príjemné byť výnimočný a byť niekým, koho pozná každý. Ale so svojím životom som teraz spokojný.

Nič ma nepripravilo na to, aké je byť takto skvelý. Je to celkom šok - šok zobudiť sa každé ráno kúpaný vo fialovom svetle.