„Nezáleží na tom, čo umelec robí, ale na tom, čím je. Cézanne by ma nikdy nezaujímal, keby…“

A vždy som bol taký multidisciplinárny človek, takže nevidím skutočné hranice medzi umením a vedou, alebo medzi produktom a výskumom. Je to pre mňa kontinuum.

Každý potrebuje krásu aj chlieb, miesta na hranie a modlitbu, kde môže Príroda uzdraviť, rozveseliť a dať silu telu aj duši.

Boh nikdy nevytvoril škaredú krajinu. Všetko, na čo svieti slnko, je krásne, pokiaľ je to divoké.

Čerstvá krása otvára oči všade, kde ju skutočne vidieť, ale samotná hojnosť a úplnosť bežnej krásy, ktorá nás obklopuje na každom kroku, bráni jej vstrebať a oceniť ju. Je dobré preto občas podniknúť krátke výlety na dno mora medzi riasy a koraly, alebo hore medzi oblaky na horské vrcholy.

Príroda je tak márnotratná so svojimi najvzácnejšími pokladmi, míňa krásu rastlín tak, ako míňa slnečný svit, a vylieva ju do pevniny a mora, do záhrady aj púšte. A tak krása ľalií dopadá na anjelov a ľudí, medvede a veveričky, vlkov a ovce, vtáky a včely.

Vetry, more a pohybujúce sa prílivy sú také, aké sú. Ak je v nich úžas, krása a majestátnosť, veda tieto vlastnosti objaví. Ak tam nie sú, veda ich vytvoriť nedokáže. Ak je v mojej knihe o mori poézia, nie je to preto, že som ju tam zámerne vložila, ale preto, že nikto nemôže pravdivo písať o mori a vynechať poéziu.