„Je priam obludné, ako si ľudia za chrbtom hovoria o niekom veci, ktoré sú úplne a…“

Naše spoločenské vzťahy sa väčšinou obmedzujú na klebety a kritizovanie správania druhých ľudí. Toto poznanie ma pomaly dotlačilo k tomu, aby som sa izoloval od takzvaného spoločenského života.

Ubližujúce slová vysielajú signál – nám samým aj tým, s ktorými ich zdieľame –, že sa nám nedá dôverovať. Ak je niekto ochotný zhodiť jedného „priateľa", prečo by neohovoril aj druhého? Ohováranie znamená, že sme sa neodvážili hovoriť priamo s ľuďmi, s ktorými máme problém, a tak ich pomlúvame.

Ľudský život je teda len nepretržitou ilúziou; ľudia sa navzájom klamú a lichotia si.

Či je to pravda alebo nie, to, čo sa hovorí o ľuďoch, má na ich životy často rovnaký vplyv, ako to, čo skutočne robia.

Moja samota sa zrodila vtedy, keď ľudia chválili moje výrečné chyby a odsudzovali moje mlčanlivé cnosti.

Ještě nikdy nezbohatl ten živnostník, jehož ústa oplývala pomlouváním a srdce závistí nad úspěchy druhých, který dovedl mistrně odkrývati chyby svého konkurenta.