„Je absurdné deliť ľudí na dobrých a zlých. Ľudia sú buď očarujúci, alebo únavní.“

Každý z nás má v sebe nebo aj peklo.

Na jedneho, kto seka zlo pri koreni, pripada tisic takych, co sekaju len jeho konare.

Keby som s istotou vedel, ze ku mne niekto ide s vedomym umyslom urobit mi dobro, utekal by som, kym by som vladal.

To, že človek pozná rozdiel medzi dobrom a zlom, dokazuje jeho rozumovú nadradenosť nad ostatnými tvormi; no to, že dokáže konať zle, dokazuje jeho mravnú podradenosť voči každému tvorovi, ktorý to nedokáže.

Napokon, ak chceme, aby z dieťaťa vyrástol naozaj súcitný človek, nestačí vedieť, či práve urobilo niečo prospešné. Chceli by sme vedieť prečo.

Podozrenie vždy prenasleduje vinné svedomie; zlodej sa bojí, že za každým kríkom číha strážnik.