„Začni každý deň potvrdením pokojných, spokojných a šťastných postojov a tvoje dni budú…“

Radšej počúvam, než hovorím, radšej čítam, než sa spoločensky stýkam... Rada si veci premyslím skôr, než (potichu) prehovorím.

Keď rozhovor zredukujeme len na vynášanie súdov, nezostane nám žiadny rozhovor.

Reagujeme pohybom na tvár nášho partnera v rozhovore a náš mozog sa aktivuje aj vtedy, keď pohneme týmito svalmi a rozprúdime vášne. Ochromiť tvár je hlúposť.

Každý pár si vo svojom každodennom spolužití komunikáciu občas pokazí a každý vzťah má svoju potenciálnu „temnú stránku“. Je mylnou predstavou, že dokonalá komunikácia by mala byť vo vzťahoch normou. Najviac možno záleží na schopnosti páru veci naprávať, keď sa pokazia.

Schopnosť človeka počúvať druhých je obmedzená jeho schopnosťou počúvať samého seba.

Tento poznatok môžem vyjadriť takto: zistil som, že je nesmierne cenné, keď si dovolím porozumieť druhému človeku. Spôsob, akým som túto myšlienku vyjadril, sa vám môže zdať zvláštny. Je naozaj potrebné dovoliť si porozumieť druhému? Myslím, že áno. Našou prvou reakciou na väčšinu výrokov, ktoré počujeme od druhých ľudí, je totiž okamžité hodnotenie či posudzovanie, nie porozumenie.