„Pravda je taká, že v súčasných životných podmienkach potrebujeme povzbudzujúce…“

Moderné pozorovania zbavujú všetkých predchádzajúcich autorov akejkoľvek autority, pretože keby videli to, čo vidíme my, súdili by tak, ako súdime my.

Ak sa experimenty vykonajú tisíckrát v každom ročnom období a na každom mieste bez toho, aby čo i len raz priniesli účinky, o ktorých hovoria vaši filozofi, básnici a historici, má to azda znamenať, že máme veriť skôr ich slovám než vlastným očiam?

Nechávam sa unášať vlastnou skúsenosťou smerom, ktorý sa zdá byť dopredu, k cieľom, ktoré dokážem definovať len hmlisto, zatiaľ čo sa snažím pochopiť aspoň súčasný význam tejto skúsenosti.

Možno čiastočne pre náročnosť toho, keď sa o teba ľudia doslova pretláčajú, som si začal vysoko ceniť výsadu odísť preč, byť sám. Zdá sa mi, že moje najplodnejšie obdobia práce sú tie chvíle, keď som sa dokázal úplne odpútať od toho, čo si myslia druhí, od profesijných očakávaní a každodenných nárokov, a získať odstup od toho, čo robím.

Niektoré veci ťa v živote rozrežú ako nôž. Keď sa to stane – v tom obnažujúcom okamihu – svet dostane pohľad na to, čo je v tebe naozaj.

Existuje bod, v ktorom sa anekdotická skúsenosť stáva pravdou.