„Dvaja kamaráti sa vydali cez púšť. Predtým sa ale pohádali a jeden z nich dostal facku od…“
Dvaja kamaráti sa vydali cez púšť. Predtým sa ale pohádali a jeden z nich dostal facku od toho druhého. Dotyčný, než by niečo povedal, zohol sa a napísal prstom do piesku: \"Dnes mi môj najlepší priateľ dal facku.\" Putovali... ďalej. Došli ku krásnej oáze s jazierkom. Rozhodli sa, že sa okúpu. Ten, ktorý dostal facku sa začal topiť, ale ten druhý ho zachránil, vytiahol z vody. Keď sa prebral, vytesal do kameňa: \"Dnes mi môj najlepší priateľ zachránil život.\" Kamarát sa ho pýta: \"Keď som Ťa udrel, napísal si to len do piesku a tentokrát si to vytesal do kameňa. Prečo?\" Odpovedal: \"Vieš, keď mi niekto ublíži, píšem to len do piesku, aby vietor tieto riadky odfúkol na znak odpustenia. Ale keď mi niekto pomôže, vytesám to do kameňa, aby to tam ostalo naveky.\" Nauč si svoj žiaľ a svoje krivdy písať len do piesku a svoje šťastie vyryť do kameňa
Bez registrácie
Inšpiroval vás tento výrok?
Jedným kliknutím pomôžete objaviť hodnotné myšlienky aj ďalším čitateľom.
Pošlite myšlienku ďalej
Zdieľať výrok
Skopírujte text, odkaz alebo si stiahnite hotový obrázok.
Nikto neuspeje sám. Nikto.
Ľudia, s ktorými žijeme a pracujeme deň čo deň, si zaslúžia našu plnú pozornosť.
Zvyčajne sú to práve naše protiklady, ktoré nás dopĺňajú najlepšie, pretože jedine ony nás dokážu vyvážiť.
Tieto mikro-momenty blízkosti alebo zanedbania vytvárajú kultúru, v ktorej vzťah buď prekvitá, alebo chradne.
Ľudská spoločnosť je založená na vzájomnom klamaní; máloktoré priateľstvá by prežili, keby každý vedel, čo o ňom jeho priateľ povedal v jeho neprítomnosti, hoci to bolo povedané úprimne a bez vášne.
Čokoľvek robíme alebo trpíme pre priateľa, je príjemné, pretože láska je hlavnou príčinou potešenia.
Ďalšie od autora - neznámy -