„Odkladanie vecí je vzbura duše proti uväzneniu.“

Nie je možné poriadne si užiť lenivosť, ak človek nemá veľa práce.

Nie je žiadna zábava nič nerobiť, keď nemáš čo robiť. Strácanie času je potom len zamestnanie a to najvyčerpávajúcejšie. Lenivosť musí byť, tak ako bozky, aby bola sladká, ukradnutá.

Pravdepodobne bude ťažšie začať pracovať než pokračovať v práci.

Málokto chápe, že odkladanie je naša prirodzená obrana: necháva veci, aby sa o seba postarali a precvičili svoju antikrehkosť.

Si svojím najhorším nepriateľom. Plytváš vzácnym časom snívaním o budúcnosti namiesto zapojenia sa do prítomnosti. Keďže ti nič nepripadá naliehavé, si v tom, čo robíš, zapojený len napoly. Jediný spôsob zmeny je konanie a vonkajší tlak.

Nezávidi tým, ktorí sa zdajú byť prirodzene nadaní; často je to prekliatie, lebo takí ľudia sa málokedy naučia hodnotu usilovnosti a sústredenia a neskôr v živote za to platia.