„Manžel a manželka by mali mať všetko spoločné a nič, čo by patrilo len jednému z nich.“

Nemali by sme sa čudovať manželstvám medzi ľuďmi, čo by si inak nikdy neboli stali priateľmi: láska sa vrhá na ľudí, ktorí by mimo pohlavného pudu boli jeden druhému takmer odporní.

Bez zhody mysle a charakteru medzi manželom a manželkou - aké manželstvo môže byť dobré, aké spoločenstvo prospešné?

Kde každý hľadí len na vlastný prospech a zanedbáva toho druhého, tam je zväzok odsúdený na skazu.

Kde je vzájomná láska dokonalá a obaja si ju delia naplno, pričom sa každý usiluje prekonať toho druhého v oddanosti, tam je manželstvo ideálne.

Mojím víťazstvom si sa tak rozohnila, že si to z nadšenia hodila o dva metre ďalej.

Manželia si sľubujú lásku na celú večnosť. No, to je dosť ľahké, no veľa to neznamená, lebo kto skoncoval s časom, ten pravdepodobne skoncoval aj s večnosťou. Keby manželia namiesto „na celú večnosť" povedali „do Veľkej noci, do budúceho prvého mája", ich slová by dávali istý zmysel, lebo by tým niečo hovorili, a navyše niečo, čo by možno mohli aj splniť.