„Vek je taký, aký si myslíš, že je. Si taký starý, ako si sám myslíš.“

Starnúť je ako liezť na horu: čím vyššie sa dostaneš, tým viac sily potrebuješ, ale tým ďalej vidíš.

Stará mama by nikdy nedokázala pomenovať svoje pocity tak, ako dnes my neustále krúžime okolo vlastných zážitkov.

Psychologicky sa rodíme v rozsypaných kúskoch. Dospievať znamená tieto kúsky zbierať, v nádeji, že sa staneme celistvým človekom.

Mladosť neurčuje vek, ale postoj či spôsob myslenia, ktorý ťa v každodennom živote či práci neustále núti hľadať niečo nové. Práve tieto vlastnosti ťa robia mladým. Aj keby si mal sto rokov, podstata mladosti sa nevytratí, pokým budeš hľadať niečo nové.

Určite žijeme v kultúre posadnutej mladosťou, ktorá nám stále hovorí, že ak nie sme mladí a žiarivo „in", tak nezáležíme. No ja odmietam pristúpiť na takýto skreslený pohľad na realitu. Zmysel starnutia vidím v premene. A som vďačná za každý vek, ktorého sa mám tú česť dožiť.

Nezáleží na tom, koľko mám rokov - pokým budem žiť, budem na sebe stále objavovať niečo nové.