„Melanchólia nepodlieha žiadnej dobovej móde.“

...nežne smutní sú všetci moji obľúbenci: nežný smútok sála z Debussyho, z Chaplina, z Čajkovského...

Jedno je však isté, že pokladám ľahký smútok za príjemný pocit. Ťažký smútok nie.

Sú dni, keď po pretekoch prídem na izbu a plačem. Nespím. Hlavou mi idú myšlienky, že mi to nejde, že už nedokážem byť lepšia.

Som ako všetci ostatní, sú dni, keď večer plačem na izbe.

V cieli mi všetci gratulovali a tešili sa z veľkého glóbusu. S mamou sme plakali, že som prišla o malý. Stratiť ho v posledných pretekoch je na šľaktrafenie.

Od najranejšieho detstva mi v srdci uviazol osteň smútku. Kým tam zostane, som ironický — ak ho vytrhnú, zomriem.