„K písaniu sa dostávam málokedy, pretože na to treba mať takzvaný sitzfleisch, a to ja…“

Čím viac píšeš, tým si lepší.

Po albume Jammin' in New York som sa zmenil z komika, ktorý písal vlastný materiál, na pisateľa, ktorý vlastný materiál aj prednáša. Stal som sa spoločensky uvedomelým a zistil som, že mám čo povedať, čo nie je celkom bežné.

Nikto ti nemôže poradiť ani pomôcť, nikto. Je len jedna vec, ktorú máš urobiť. Zájdi do seba. Zisti dôvod, ktorý ti prikazuje písať; pozri sa, či rozpustil korene až do najhlbších hlbín tvojho srdca; priznaj si, či by si musel zomrieť, keby ti písanie bolo zakázané.

V príbehu, v rozprávaní sme všetci jednej krvi.

Ako prozaička nehovorím posolstvo. Hovorím príbeh.

Som spisovateľka, nie zásobovateľka. Zásobovateľov je dosť. Ale to, čo deti najviac chcú a potrebujú, je to, o čom my ani oni nevieme, že to chcú, a nemyslia si, že to potrebujú, a ponúknuť im to môžu len spisovatelia.