„Môže veriť, že bola stvorená len preto, aby sa podriadila mužovi, svojmu rovnému…“

Veď nevystavila trocha rozumnosti mnohé ženy najprísnejšiemu odsudzovaniu?

Žena má všetko proti sebe, tak naše chyby, ako vlastnú bojazlivosť a slabosť: nemá nič vo svoj prospech okrem svojej ľstivosti a svojej krásy.

Ženy vo všeobecnosti, rovnako ako bohatí oboch pohlaví, si osvojili všetky pošetilosti a neresti civilizácie a minuli sa s jej užitočným ovocím.

Rozkoš je podľa dnešnej podoby spoločnosti zamestnaním ženského života, a kým to tak zostane, od takých slabých bytostí sa dá očakávať málo.

Čo dejiny odhaľujú, ak nie znaky podradenosti, a koľko žien sa oslobodilo od tiesniaceho jarma suverénneho muža?

Slabosť môže vzbudzovať nežnosť a lahodiť pyšnej márnivosti muža, ale panovačné pohladenia ochrancu neuspokoja ušľachtilú myseľ, ktorá túži po úcte a zaslúži si ju.