„Môžeš dosiahnuť čokoľvek, čo si zaumieniš, stačí si vyhrnúť rukávy, pustiť sa do toho a…“

Keď vidím klzký svah, môj inštinkt mi hovorí, aby som na ňom postavil terasu.

Ľudstvo pravdepodobne prežije, aj keď sa neriadi mojou radou.

Kedykoľvek zapíšeme axiómu, kritik môže povedať, že axióma platí len v určitom kontexte. S trochou vynaliezavosti kritik zvyčajne dokáže vymyslieť všeobecnejší kontext, v ktorom presná forma axiómy neplatí. Jednoducho neexistuje najvšeobecnejší kontext.

Je ťažké byť dôsledný v otázke, či stroj naozaj „vie“, „myslí“ atď., pretože tieto pojmy sa nám ťažko definujú. Ľudským mentálnym procesom rozumieme len o niečo lepšie, než ryba rozumie plávaniu.

Dá sa dokonca predpokladať, že Lisp vďačí za svoje prežitie práve tomu, že jeho programy sú zoznamy – čo všetci vrátane mňa dlho považovali za nevýhodu.

Inteligencia má dve časti, ktoré nazveme epistemologická a heuristická. Epistemologická časť je reprezentácia sveta v takej forme, že riešenie problémov vyplýva z faktov vyjadrených v tejto reprezentácii. Heuristická časť je mechanizmus, ktorý na základe tejto informácie problém rieši a rozhoduje, čo robiť. Správny spôsob, ako uvažovať o všeobecných problémoch metafyziky a epistemológie, nie je pokúsiť sa vyprázdniť vlastnú myseľ od všetkého poznania a začať od „Cogito ergo sum“. Namiesto toho navrhujeme použiť všetko naše poznanie na zostrojenie počítačového programu, ktorý vie. Správnosť nášho filozofického systému preveríme početným porovnávaním presvedčení programu s našimi vlastnými pozorovaniami a poznaním.