„Nie je hanbou nevedieť dosť, ale hanbou je dlho zotrvávať v nedostatočnom poznaní.“

Ak mám vo vzťahu k druhým podporovať ich osobný rast, musím rásť aj ja sám – a hoci je to často bolestivé, je to zároveň obohacujúce.

Zdá sa mi, že čokoľvek, čo možno naučiť druhého, je pomerne bezvýznamné a má malý alebo žiadny podstatný vplyv na správanie.

Ďalším spôsobom učenia je pre mňa vyjadriť vlastné neistoty, pokúsiť sa objasniť si svoje otázniky, a tak sa priblížiť k významu, ktorý moja skúsenosť v skutočnosti má.

Dospel som k presvedčeniu, že jediné učenie, ktoré výrazne ovplyvňuje správanie, je učenie, ktoré si človek sám objaví a osvojí.

Zvedavosť je akási láska k poznaniu, ktorej predmetom sú nešťastia iných ľudí.

Myseľ nie je nádoba, ktorú treba naplniť, ale drevo, ktoré treba zapáliť.