„Vychovávaj dieťa podľa cesty, ktorou má ísť, a keď zostarne, neodíde z nej.“

Vplyv predkov je však dôležitý pre posun každého jednotlivca alebo národa, ak sa naň nespoliehame príliš.

Ak som v živote urobil niečo, čo stojí za pozornosť, som si istý, že som tú povahu zdedil po matke.

Mladého muža zvádza z cesty predovšetkým nie temperament ani zmysly, ale verejná mienka.

Každý chlapec a každý muž je tým, čím ho urobila jeho matka, a každá hodná matka vychováva svoje deti tak, aby stáli na vlastných nohách a zaobišli sa bez nej.

Možno je puberta jedným z nástrojov, ako sa príroda stará o ľudský rod, aby nevyhynul. Pretože človek by asi nikdy dobrovoľne neopustil bezpečie vlastnej rodiny, kde je o neho postarané milujúcimi rodičmi, a rodičia by asi ťažko preniesli cez srdce, že to rozkošné a bezproblémové dieťa zrazu odchádza. Ale potom príde spásna puberta a z toho rozkošného dieťaťa sa stane neznesiteľný jedinec, ktorý opovrhuje svojimi rodičmi, ich hudbou, ich oblečením, ich životným štýlom, takže nakoniec, keď raz buchne dverami a odíde, rodičia to ako-tak prežijú. Čo je zaujímavé, že hneď vonku na toho neznesiteľného jedinca čaká iný neznesiteľný jedinec, samozrejme opačného pohlavia, ktorý tiež pred chvíľou niekde buchol dverami, a tí dvaja neznesiteľní pocítia k sebe takú neuveriteľnú náklonnosť, že spoja svoje životy a stanú sa z nich tí báječní milujúci rodičia, od ktorých by žiadne dieťa neodišlo, keby nebolo puberty. Je to podľa mňa veľmi rozumné, a čo príroda robí, dobre robí.

Keď som mal dvanásť rokov, otec mi podal filmovú kameru, nástroj, ktorý mi umožnil pochopiť tento svet.