Ako dvanásť-, trinásťročný kluk som sa potajomky chodieval pozerať do Hokejovej siene slávy. Bol tam jeden chlapík, ktorý ma tam vždy pustil dnu. Vedel som tam hodiny len tak stáť a pozerať.
Stál som tam a hodiny som hľadel na všetky fotografie, dresy a hokejky. Nikdy som tam nemal dosť. Nikdy by mi ani nenapadlo, že raz budem mať príležitosť byť súčasťou Siene slávy. Ale sny sa, zdá sa, naozaj plnia.
Gordie Howe je presne taký hráč, akého mám rád. Má pri bránke toľko trikov, niet divu, že dal toľko gólov. Chcel by som byť presne taký ako on.
Ak chceš premeniť víziu na skutočnosť, musíš dať zo seba stopercentne a nikdy neprestať veriť svojmu snu.
Tie chvíle, keď vstaneš skoro ráno a tvrdo pracuješ, tie chvíle, keď zostaneš hore dlho do noci a tvrdo pracuješ, tie chvíle, keď sa ti nechce pracovať a si unavený a nechceš sa prekonávať, no aj tak to urobíš - to je vlastne ten sen. To je ten sen. Nie je to cieľová stanica, je to cesta.
Ja sám neviem nič s istotou, no pohľad na hviezdy ma núti snívať.